Lobivia wessneriana - Echinopsis wessneriana č.16

Lobivia wessneriana - Echinopsis wessneriana je vysokohorský kaktus pochádzajúci zo suchých kamenistých svahov a horských strání severozápadnej Argentíny (provincie Salta a Jujuy). Vyznačuje sa ploche guľovitým až guľovitým telom s ostro členenými rebrami a hustým, pevným vytŕnením v žltkastých, svetlo hnedých až šedavých tónoch. Jeho hlavnou prednosťou sú veľké, žiarivé lievikovité kvety v odtieňoch od svietivo červenej cez karmínovú až po oranžovú farbu, ktoré sa otvárajú počas slnečných dní.

Stanovište a pôda:

Vyžaduje plne oslnenú, vzdušnú a chladnejšiu horskú klímu s maximom priameho slnka po celý deň. Dôležité je dobré vetranie, ktoré napodobňuje prirodzené vysokohorské podmienky. Pôda musí byť výhradne minerálna, hrubozrnná a dokonale priepustná – ideálna je zmes piesku, drobného štrku, pemzy, lávy a menšieho podielu vyzretého humózneho substrátu.

Výsadba:

Vysádzajte do pevných kvetináčov či širších misiek s dostatočnými odtokovými otvormi. Na dno nádoby vždy umiestnite drenážnu vrstvu zo štrku alebo keramzitu. Koreňový krčok kaktusu je vhodné obsypať kamennou drvinou, aby sa telo nedotýkalo vlhkej zeminy. Presádzanie sa vykonáva na jar raz za tri až štyri roky do úplne suchého substrátu.

Zálievka:

V období vegetácie (od jari do konca leta) zalievajte striedmo a výhradne až po úplnom preschnutí celého substrátu. Počas horúcich letných horúčav pri stagnácii rastu zálievku obmedzte a dbajte na intenzívne vetranie. Na jeseň zálievku postupne zastavte a od októbra do marca kaktus nezalievajte vôbec.

Vlhkosť:

Nevyžaduje žiadnu vzdušnú vlhkosť a výborne znáša suché prostredie. Rosenie tela kaktusu je nevhodné, pretože môže spôsobiť škvrny na pokožke a vznik hubových chorôb.

Hnojenie:

Počas hlavnej vegetačnej sezóny (od mája do augusta) prihnojujte približne dvakrát až trikrát špeciálnym hnojivom pre kaktusy s nízkym obsahom dusíka a vysokým podielom draslíka a fosforu v slabej koncentrácii.

Teplota:

V lete preferuje dostatok tepla cez deň s výrazným nočným poklesom teplôt, čo možno najlepšie dosiahnuť letnením na voľnom, pred dažďom chránenom stanovišti. V zimnom období pokoja vyžaduje chladné a suché prostredie s teplotami ideálne medzi 4 až 8 °C.

Rez a údržba:

Kaktus nevyžaduje žiadny rez. Po odkvitnutí je možné po úplnom zaschnutí opatrne odstrániť zvyšky kvetov.

Prezimovanie a mrazuvzdornosť:

V úplnom suchu vykazuje vysokú odolnosť voči chladu a znesie aj krátkodobý pokles teplôt k bodu mrazu (až na –5 °C). V našich podmienkach prezimuje na svetlom, veľmi chladnom a dobre vetranom mieste pri teplotách okolo 5 ° C úplne bez zálievky. Chladné zimovanie je nevyhnutnou podmienkou na nasadenie pukov.

Rast a opadávanie:

Spočiatku rastie jednotlivo v ploche guľovitom tvare, s vekom sa mierne predlžuje a môže od bázy tvoriť bočné odnože. Rastie pomaly a jedná sa o vždyzelený, bezlistý kaktus s pevným vytrnením. Žiarivé kvety vyrastajú z areol po stranách tela počas jari a skorého leta.

Rozmnožovanie:

Množia sa výsevom semien na jar pri teplotách okolo 20 °C alebo zakoreňovaním oddelených bočných odnoží, ktoré sa pred usadením do suchého substrátu nechajú niekoľko dní zaschnúť.

Škodcovia a choroby:

Pri nevhodných podmienkach môže byť napadnutý roztočcami alebo vlnatkami. Najväčším nebezpečenstvom je hniloba koreňov a báza spôsobená prelievaním alebo vlhkom počas zimného pokoja.

Dodržiavaním týchto pokynov zaistíte, že vaša Lobivia wessneriana bude zdravo rásť, zachová si kompaktné telo s hustým tŕňovým krytom a každú jar vás odmení záplavou nápadných, sýto sfarbených kvetov.